Sledujte s nami cestu výletnej lode LABE cez 7 európskych krajín až na Zemplínsku šíravu.
- Aktuálne sa loď nachádza na Zemplínskej šírave
Lodný denník
Prvá plavba
23. 8.
Presun po súši
20. – 21. 8.
Z doku v Ladmovciach bola počas operácie Guľový Blesk LABE prevezená po pozemných cestách veľkokapacitnou prepravou až do prístavu Lúč na Zemplínskej šírave v časti Hôrka.
Deň č. 20
Dnes je nádherný slnečný deň. Blíži sa posledný úsek našej plavby a to Tokaj – Ladmovce. O 9:40 hodine štartujeme motory a ideme. K poslednému úseku plavby neodmyslitedľne patrí aj pohár dobrého vína z Tokaja, ale nie posádka, iba hostia.
Kapitánom na plavidle je Artur Lukáč, ktorý jazdí na výletných lodiach po rieke Bodrog a tento úsek pozná ako svoju dlaň.
V obci Ladmovce má svoj domovský prístav spoločnosť LUMIX Trade s.r.o., ktorá prevádzkuje lodnú dopravu na Bodrogu a zabezpečuje prepravu lode Labe z Drážďan až na Zemplínsku Šíravu.
Link: https://lumixtrade.sk/plavby-po-bodrogu/
V Ladmovciach bude loď kotviť až do momentu, kedy bude zabezpečený žeriav a vydá sa na svoj posledný úsek trasy a to po súši z obce Ladmovce až po Zemplínsku Šíravu.
Príjazd do prístavu v Obci Ladmovce je naplánovaný na cca. 15:30 hod.
Deň č. 18, 19
Utorok, streda, 28.5., 29.5.
Cesta domov sa blíži, nachádzame sa v miestach, kde vypadáva telefónny signál aj internet. Rieka Tisa je ako Amazónka. Stále častejšie vidíme rôzne hausboaty aj móla.
V utorok večer sme zažili drámu. Priplávali sme ku komore na priehrade Kiskore, kde už aj tak bolo málo vody. Pred bránami komory sme sa uviazali a kotvili do stredy rána.
Z noci na ráno klesla voda v rieke pred komorou o 60 cm a hrozilo, že sa už nepohneme a loď sadne na dno. Takýto nízky stav vody bol v rieke Tisa.
Kapitán lode sa spojil s pracovníkmi na komore a informoval ich o vzniknutej situácii. Tí nám urgentne otvorili vráta komory už o 4:30 hodine ráno, aby sme mohli vplávať do komory, lebo tú otvárajú len 2 x do dňa. Ak by sa tak nestalo, loď by uviazla pred komorou, až pokiaľ by Tisa nestúpla. Zdvihli nás asi o 6 metrov a pokračovali sme ďalej.
V Ráno vstupujeme do komory na priehrade Kiskore a okolo 13:00 hodiny sme v meste Tokaj, ktoré je známe najmä svojim vínom.
Tu odstavujeme loď, lebo v prístave v Ladmovciach je potrebné všetko pripraviť na príchod lode Labe. V nedeľu, 2. júna vypláva na posledný úsek cesty domov, Tokaj – Ladmovce.
Deň č. 17
Pondelok, 28.5
Počasie je skoro polooblačné. Plávame proti prúdu rieky, pomaly, ale isto sa blížime k cieľu našej cesty. O niekoľko desiatok míľ budeme v regióne Tokaja a potom rieka Bodrog.
Zaujímavosťou je aj pontónový most cez rieku, ktorý kvôli nám museli otvoriť.
Zdolať musíme komoru na priehrade Kisköre. Je to obrovská priehrada a retenčná nádrž na energetické účely a zavlažovanie (v súčasnosti aj obľúbené výletné a rekreačné miesto).
Tzv. Východný prieplavový kanál Tisu spája s Berettyóm, pravostranným prítokom Kriša. Pred piatimi rokmi, keď na Domašu plávala loď Bohemia, bola komora na priehrade Kiskore métou, ktorú bolo treba stihnúť, lebo sa mala rekonštruovať a ak by loď nestihla preplávať, musela by čakať niekoľko mesiacov. Teraz takáto prekážka nie je, preto veríme, že sa tento bod podarí zdolať bez problémov.
Pevne veríme, že už čoskoro budeme doma na Slovensku.
Deň č. 16
Pondelok, 27.5
Počasie je skoro letné. Po hodinách strávených na colniciach ideme proti prúdu ďalej. Naša rýchlosť je pomalšia, okolo 12 km za hodinu. Po troch dňoch mimo civilizáciu sme v pondelok ráno skoro prekročili Srbskú hranicu s Maďarskom.
Sem tam sa už opäť objavuje mobilný signál aj prístup na internet. Všade rovina, sem tam rybárske usadlosti, malé dedinky aj mestečká. Prechádzame aj mestom Szeged, kde sa zrodil obľúbený Segedínsky guľáš, ktorý sme vďaka nášmu skvelému kuchárovi Vladovi mali už tri krát počas plavby.
Vidno, že všade naokolo prevláda poľnohospodárstvo, priemysel by ste tu hľadali ťažšie. Večer kotvíme v divočine na rieke, je úplná tma, ani svetlo. Dokonca aj na lodi máme tmu, lebo energiu vyrába generátor, ktorý vypíname. Žiadna televízia, žiadne rádio, iba úplná tma a hviezdy.
Ráno pokračujeme ďalej.
Deň 13, 14 a 15
Piatok, sobota nedeľa, 24 – 26.5
Je piatok, vstávame skoro ráno a odchádzame z Budapešti smerom do Srbska. Počasie je polooblačné a je dosť chladno. Krajina sa mení, mestá striedajú menši obce a stále vidíme menej a menej civilizácie. Chceme stihnúť Srbskú hranicu čím skôr, lebo ide víkend a je potrebné, aby loď skontrolovali colníci. Lodí je stále menej a ak by sme tento úsek mali k niečomu prirovnať, tak je to ako na Amazónke. Aj mobilný signál sa vytratil a internet tiež.
Rieka sa rozlieva do šírky, všade stromy a neupravená zeleň. Je to iné okolie, na aké sme si zvykli v Nemecku a Rakúsku. Prekročili sme hranicu do Srbska a pokračujeme po prúde ďalej.
V sobotu pokračujeme ďalej a vidíme deltu rieky Tisa, ktorá je viditeľne užšia. Rýchlosť klesá, lebo plávame proti prúdu rieky, zvykli sme si na rýchly presun po prúde Dunaja. Okrem stromov, kríkov a odpadkov nie je veľmi čo vidieť. Sme úplne mimo signálu aj civilizácie.
Opäť opúšťame Srbsko a vplávame do Maďarska, náš cieľ cesty sa nezadržateľne blíži, ostáva približne 500 kilometrov do nášho cieľa na rieke Bodrog.
Bujná pobrežná vegetácia zamedzuje akémukoľvek výhľadu do okolitej prírody. Včera bol hokej, nemohli sme sledovať finále, lebo žiadny internet a ani signál a až dnes v pondelkové ráno.
Deň 12
Deň dvanásty – štvrtok, 23.5.
Rakúsko, Slovensko, Maďarsko
Z prístavného bazénu Freudenau pod Viedňou sme vyplávali skoro ráno. Je polooblačno, tok Dunaja sa so stúpajúcou vodou zrýchlil. Za krátko vidíme hrad Devín a my prekračujeme hranicu Slovenska s Rakúskom.
Vplávali sme do hlavného mesta Bratislavy, pohľad z rieky na mesto je iný, ako ho všetci poznáme z áut. Bratislavský hrad, most s ufo a krátka zastávka na pontóne Dopravného úradu, ktorý riadi vodnú dopravu u nás.
Opúšťame Bratislavu a čaká nás komora na vodnom diele Gabčíkovo. Na komore je porucha. To komplikuje náš plán zdolať dnes aj Budapešť, kde by sme chceli prenocovať. Čakáme skoro tri hodiny, ale podarilo sa a plávame ďalej. Následne plávame cez Komárno, Štúrovo a opäť opúšťame Slovensko.
Keď skoro presne pred piatimi rokmi plávala loď Bohemia na Domašu , v Budapešti sa vtedy zrazili dve lode a jedna sa v dôsledku kolízie potopila. Žiaľ, aj teraz iba pred pár dňami došlo v Budapešti ku kolízii výletnej lode s motorovým člnom a niekoľko ľudí je nezvestných. Rieky sú krásne, ale plavba po nich je aj veľkým rizikom.
Podvečer v plávame do Budapešti, kde vidíme známy stavby, ako budovu parlamentu, Budínsky hrad, Margitin ostrov aj nádherné mosty. Parkujeme v meste. Dnes sme prešli skoro 270 kilometrov a bola to pekná plavba cez tri štáty, Rakúsko, Slovensko a Maďarsko. Ráno pokračujeme po rieke ďalej.
Deň 11
Rakúsko
Vyrážame z Essenu. Počasie bolo od rána zamračené, neskôr sa celkom pekne vyčasilo ale sa rozfúkal čerstvý poprúdny vietor, čo sa prejavilo aj rýchlejšou plavbou po Dunaji. Po včerajších silných dažďoch v Rakúsku aj v Nemecku stúpol od rána Dunaj o pol metra a stále ešte stúpa. Na našej plavbe to však nič nemení a plávame smerom k našej domovine na Slovensko.
Vo Viedni sme pred malou chvíľou dopĺňali palivo s plávame ďalej. Parkovať budeme v tichej vode v prístavnom bazéne pod Viedňou menom Freudenau.
Prekročiť hranicu medzi Rakúskom a Slovenskom by sme mali pod hradom Devín vo štvrtok, skoro ráno.
Deň 2 – 10
Nemecko, Rakúsko, 13. 5. – 21. 5. 2024
Z mesta Magdeburg sme plávali umelo vybudovaným kanálom, ktorým sú prepojené rieky Labe a Rýn postupne cez Hannover, Minden, Muenster až do Duisburgu. Následne po rieke Rýn do Mainzu. Potom po rieke Mohan do Bambergu. Opäť sa plavíme cez umelý kanál na prepojenie riek Mohan a Dunaj z Bambergu do Kelheimu.
Mohansko-Dunajský kanál je unikátnou stavbou, ktorá prepája Severné more s Čiernym morom v dĺžke 171 kilometrov, začiatok výstavby bol v roku 1960 a do súčasnej podoby bol dokončený v roku 1992.
Plavba bola pokojná, počasie príjemné. Plávame vo dne v noci, pokiaľ to viditeľnosť dovolí. Sem tam nejaký dážď, ale ináč slnečno a teplo.
Prešli sme mnohé mestá a obce, videli Kolín nad Rýnom, Bonn, Frankfurt, Wuerzburg, Norimberg, plávali sme cez umelo vybudované kanály, ktoré sú najmä v Nemecku vyťaženými vodnými cestami a človek žasne, čo všetko je možné vybudovať.
V okolí riek sú cyklistické chodníky, kempy, hotely, reštaurácie, oddychové zóny a prístavy pre verejnosť. Stále častejšie sa v okolí rieky objavujú zámky, hrady, ale aj kostoly.
Všetci vítame Dunaj, ktorý preteká aj našou domovinou a pokračujeme po prúde rieky na trase Regensburg – Passau – Linz.
Je utorok, 21.5. desiaty deň našej cesty večer. Kotvíme v Essene oproti Mauthausenu. Počasie je príjemné, večer okolo 17 stupňov.
Deň 1:
Nemecko, Drážďany, sobota, 11.5. a nedeľa, 12.5.
V sobotu vrcholili prípravy na plavbu. Očakávala sa posádka, dopĺňali zásoby, pitná voda aj pohonné hmoty.
Rieka Labe, ktorá preteká cez mesto je plná života. Jeden historický parník strieda druhý, na lodiach sú konajú párty aj zábavy so živou hudbou.
V nedeľu, 12. mája o 5:00 hodine vyrazila loď ,,Labe” z mesta Drážďany na svoju dlhú cestu po riekach a kanáloch, cez 7 krajín Európy až na Zemplínsku šíravu.
Rieka Labe je pokojná, po trase míňame mestečká a obce v okolí. Je nedeľa, ľudia oddychujú na plážach vytvorených riekou, stretávame kajaky aj loďky.
Zaujímavosťou je, že nikde sme nevideli plávajúci odpad, alebo smetiská na pobreží, čo je zvykom vidieť najmä pri našich riekach. Pobrežné pozemky sú upravené, pokosené a bez náletových drevín.
Večer o približne 21:00 hodine sme sa dostali do mesta Magdeburg, kde sme okolo 22:00 hodiny vplávali do plavebného kanála.
Cieľom projektu je priviezť na Šíravu kvalitnú výletnú loď s kapacitou minimálne 120 osôb, ktorá by spĺňala všetky moderné kritériá. Takáto loď dokáže rozšíriť ponuku cestovného ruchu o zážitkové plavby po Zemplínskej Šírave. Väčšia kapacita umožní previezť väčší počet návštevníkov.
Na slnečnej palube sa okrem náučných plavieb budú môcť organizovať podvečerné plavby so živou hudbou, ale tiež svadobné plavby s obradmi pre okolité hotelové a ubytovacie zariadenia.
Prijímateľ: ZVD s.r.o.
Výška dotácie: 170 000,00 €
