Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Potok zo Zlatého stola

dej povesti sa odohráva v polovici 13. storočia
Smolník

„Koľko to už pasiem? Zo pätnásť rokov isto. Pätnásť dlhých rokov,“ povzdychol si Johann, keď si sadal do trávy. Bol večer a on sadal ťažko, ako starý ubolený chlap. Aj sa tak cítil. Nie ako muž na vrchole síl, lež  akoby bol starcom, čo vláči na chrbte batoh plný starostí, smútku a pochmúrneho bytia. Gniavil mu, drvil silné tvrdé ramená a nedal sa zložiť. Rád by zo seba striasol všetku ťarchu sveta, snažil sa ako len vedel, no nešlo to. Najmä nie odvtedy ako pochoval Hildu. Svoju ženu.
„Hilda,“ šepol, „nechala si ma tu. Samého na naše deti, čo sa každé ráno na mňa dívajú s ustráchaným, plachým  srnčím pohľadom. A ja na ne s výčitkou, či ich budem môcť nasýtiť.“
Johann sklonil hlavu a pozrel na hrob na okraji lúky. Zem na ňom isto ešte ani neobschla, no pre hustnúcu tmu  >to nevidel. Aj údolie hlboko pod ním sa už celkom stratilo v čierňave a obloha pre mraky nevydala svetlo  hviezd. Zahľadel sa kamsi do neznáma. Utiekol z chalupy pri ohrade s dobytkom, čo postavil tu na kopci ešte v  časoch, keď žil rád. Teraz nechcel, aby deti videli, že sa trápi. Toľko hladošov. Osem detvákov. Drobizg, čo  potrebuje opateru. Zhlboka sa nadýchol; vzduch bol ešte teplý, ako to počas letných nocí býva. Chcel  popremýšľať, čo urobí. Byť pastierom, to nie je zlá robota, ale teraz...? Starať sa o stádo i o deti. Strach  ho trýznil. Keď pásol, myslel na to, či sa nestalo niečo v chalupe; keď bol s deťmi, rozmýšľal, či mu vlci  nestrhli ďalšie jalovičky. Už sedem tak skapalo, hoc predtým dlhé roky ani jedna. Nenažraté šelmy ich  vytiahli z košiara. Teraz za ne bude musieť gazdom v dedine zaplatiť, neostane mu na obživu. Iba dlhy, z  ktorých sa nikdy nevykúpi. Kým boli so ženou dvaja, žilo sa ľahšie. Aj veselšie. Hilda sa postarala o dom, o  deti. I nejaký ten zemiak či kapustu dopestovala, mliečka nadojila. Prilepšili si aspoň čo to. Podelili sa o  robotu. Samému mu nešlo nič...

Príbeh si prečítajte na stránkach L. S. Pravé orechové

Príloha: