Pridaj zaujímavosť

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://terraincognita.sk/sites/terra/files/svinica-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://terraincognita.sk/sites/terra/files/raj-1.jpg

Vitajte na stránkach Terra Incognita

https://terraincognita.sk/sites/terra/files/hodkovce-1_0.jpg

Hrady, zámky a kaštiele

TOP LOKALITY - PROJEKTOVÉ ZÁMERY

Túru na Hrad nad Vinným spropaguje nová virtuálna prehliadka

Občianske združenie Zemplínsko – užská hradná cesta sa už deväť rokov stará o záchranu 800 ročného stredovekého hradu. Táto národná kultúrna pamiatka sa týči v širšom okolí drevených kostolíkov nad rekreačnými oblasťami Zemplínska Šírava a Vinianske jazero. 500 rokov slúžil hrad na ochranu ľudí, zažil slávu, pád aj rabovanie. 300 rokov chátral a doslova sa strácal pred očami. Takmer nezastaviteľný zánik prerušilo až spomínané združenie. Zanietenci chcú teraz popracovať viac na zlepšení informačnej infraštruktúry, konkrétne plánujú otvoriť Informačný bod v dvoch miestnostiach na prízemí zrúcaniny. Informačný bod bude poskytovať jednotlivcom aj skupinám okrem zaujímavostí predaj suvenírov a v ponuke bude aj bylinkový čaj, či drienkový lekvár. Pre realizáciu tohto plánu je však potrebné ukončiť najskôr archeologický výskum kozubov paláca a vyvoziť stavebnú sutinu. Do miestností navezú podkladavý piesok a položia tehlovú podlahu. Na okenné a dverné otvory osadia drevené zárubne a okenice a zabezpečia ich mrežami. Informačný bod vybavia aj novým nábytok.

Posilniť marketing hradu pomôže aj vypracovanie priestorového scanu hradu a zhotovenie virtuálnej prehliadky, ktorá umožní sledovať videosekvencie z hradných remeselných dielní a prebiehajúcich prác. Je zjavné, že počet návštevníkov hradu stúpa, ale chýba presný zber údajov, ktorý je mnohokrát pri žiadostiach o finančné prostriedky z rôznych grantov potrebné dokladovať. Po prvý krát bude štatistika vývoja návštevnosti presnejšia vďaka zakúpenému sčítaču pohybu návštevníkov s rozlíšením smeru turistov. Príjazdové cesty sú z pohľadu cestovného ruchu tiež veľmi dôležité, čo si uvedomujú aj ľudia v občianskom združení. Preto sa tu chcú do ich opráv pustiť čím skôr, ešte pred vrcholom sezóny. Na opravu výtlkov a rozšírenie odstavnej plochy na odbočke na hrad použijú 55 ton asfaltovej drviny. Pribudnú aj koše z oceľového pletiva vyplnené lomovým kamením, ktoré by mali zabrániť konfliktom vozidiel s nákladnými vozidlami obhospodarujúcimi okolité lesy. Osadenia tu aj informatívne dopravné značky, aby navigovali návštevníkov zo smeru od Košíc, Sobraniec a Humenného. Občianske združenie nezabúda ani na peších, obnovia a zahustia turistické značky v lesnom poraste a na lúkach zo smerov Trnava pri Laborci, Vinné a Vinianske jazero.

Klenot Zemplínskeho regiónu budú opäť aj túto sezónu pomáhať obnovovať a zveľaďovať aj nezamestnaní. Nápadov ako využiť hrad majú dobrovoľníci veľa, v budúcnosti chcú napríklad hradnú pivnicu využiť na ochutnávky regionálnych vín, ponúknuť gastronomické pohostenie aj ubytovanie.

Žiadateľ: Občianske združenie Zemplínsko –užská hradná cesta,

Dotácia: 13 000€

PODPORA KREATÍNEHO CESTOVNĚHO RUCHU

Slanský hrad nutne potrebuje zaniknuté dverné a okenné výplne

Národná kultúrna pamiatka Slanský hrad, ako mnohé hrady na Slovensku, bol v 17. storočí značne poškodený. Hrad následne chátral viac ako 130 rokov. Život sa na hradný kopec vrátil v roku 1815, kedy dal majiteľ panstva Jozef Forgáč zrekonštruovať centrálnu hradnú vežu (donjon) a zriadil v nej rodové múzeum. V tomto múzeu sa nachádzal dobový nábytok, obrazy rodových erbov a predmety dennej potreby. Po smrti Štefana Forgácha (r. 1916), posledného člena rodu sídliaceho v obci Slanec, múzeum existovalo ešte do roku 1937. Počas druhej svetovej vojny začala hradná veža postupne chátrať a začiatkom 21. storočia sa postupne vplyvom poveternostných podmienok úplne rozpadla.

Jeho záchrane sa teraz už osem rokov intenzívne venuje samotná obec Slanec a občianske združenie Zachráňme hrad Slanec. Vďaka získaným prostriedkom z výzvy Podpora kreatívneho cestovného ruchu 2019 dôjde ku znovuzrodeniu zaniknutej obrazárne a rodového múzea Forgáčov. Najdôležitejšou stavebnou úpravou bude obnova dverných a okenných výplní veže Hradu Slanec čím sa výrazne skráti doba, ktorá ochranárov hradu delí od sprístupnenia celej hradnej veže so stálou expozíciou širokej verejnosti. V súčasnosti je hradná veža chránená len stavebnými dverami, ktoré neustále poškodzujú vandali . Nakoľko vo vnútri veže ešte stále prebiehajú rekonštrukčné práce, nie je tento priestor bezpečný ani pre nepovolaných.

Realizáciou projektu sa vytvoria chránené priestory, čím bude možné takmer okamžité otvorenie expozície kamenných článkov v priestoroch 1. a 2. nadzemného podlažia. Tieto dosiaľ ležia odložené v dočasnom sklade.Obnovou výplní horných podlaží dôjde tiež okamžite k ochrane existujúcich drevených konštrukcií pred vplyvom počasia a neprispôsobivých návštevníkov a súčasne sa skráti doba pre otvorenie budúcej expozície v hradnej veži.

Cieľom obnovy hradu nie je len jeho konzervácia a zabezpečenie pamiatky pred degradáciou, ale jej využívanie ako turistickej lokality s edukačnou hodnotou a atraktívnym výhľadom po širokom okolí. Užívanie pamiatky na spoločenské účely v konečnom dôsledku zabezpečí jej ochranu tak, že bude dlhodobo atraktívna pre verejnosť a návštevníkov.

Žiadateľ: Zachráňme Hrad Slanec, o.z.

Výška dotácie: 9 000 €

Vinné, 12. september

Vinobranie na hrade Vinné – začalo oberačkou vo viniciach pod hradom, pokračovalo spracovaním hrozna stredovekými nástrojmi so zapojením návštevníkov. Tradičné remeslá stredoveku, hrnčiarska súťaž v točení michalovskej holby, či v zdobení perníkov a bábik to všetko bolo interaktívne pripravené pre návštevníkov. Divadelné predstavenie zo života Alberta z Michaloviec a ochutnávka tradičných produktov priblížili zlaté časy hradu Vinné. Ochutnať však bolo možné aj súčasné jedál s hroznom a vínom. Ukážky šermu a stredovekého života, ale aj ľudových zvykov, také bolo vinobranie na hrade šľachticov z Michaloviec. Zakončenie bolo v hradnej pivnici, kde sa prezentovali vinárstva zo Zemplína a ich vína sa mohli ochutnávať. V turistickej zľavnenej ponuke boli zľavy v reštauračných zariadeniach na jazere Vinné a Zemplínskej šírave. O podujatí priniesli v hlavnom spravodajstve informácie televízie súkromné i verejnoprávna.

Gelnica, 6. jún
Oživenie povesti o hrade, závan stredoveku prostredníctvom hudby, jedál, súbojov a zbraní, spestrený prehliadkou mesta, banských pamiatok a expozícií Baníckeho múzea v Gelnici. Výstava historických fotografií, ktorá priblížila mesto v minulosti a množstvo aktivít pre deti boli vítaným spestrením.

Ciele projektu
Zatraktívnenie ruín hradu Gelnica a hradného kopca pre návštevníkov.
Zlepšiť informovanosť návštevníkov v spoznávaní miestnej a regionálnej histórie.
Zvýšiť štandard a pohodlie areálu hradného kopca s možnosťou výhľadu na Gelnicu a jej okolie.

Východisková situácia
Hrad Gelnica bol významným a strategickým bodom v histórii regiónu dolného Spiša. Svojou rozmanitou históriou a jeho vzťahom so slobodným kráľovským banským mestom Gelnica a poddanými obcami v regióne dokáže fascinovať aj dnes. Hrad sa ocitol v ruinách začiatkom 18. storočia, ale miesto naďalej zohrávalo významnú úlohu vo vývoji mesta Gelnica. Hradný kopec svojou pozíciou výrazne dominuje v historickej časti mesta a svojou polohou priamo nadväzuje na priestor Baníckeho námestia. Na hradnom kopci sa nachádzajú ruiny hradných múrov a strážnej veže.  Areál hradného kopca bude v  rámci plánu mesta na jeho sprístupnenie a  zapojenie do života mesta vyčistený, svahy budú zbavené náletových drevín.  Na hradnom kopci sa nenachádzajú žiadne informačné plochy, ktoré by potenciálnym návštevníkom priblížili jeho bohatú históriu. Rovnako chýba i  drobná infraštruktúra, ktorá by prostredie skultúrnila. Návštevník môže len ťažko rozpoznať obrovský potenciál miesta a dá sa iba tušiť dnes už zašlá sláva pána a správcu dolného Spiša. Nepovinná príloha projektu - Fotodokumentácia  zachytáva historické zábery na Zámčisko Gelnica i súčasný stav priestranstva.

Situácia po ukončení realizácie projektu
Výsledkom projektu bude priestor vhodný na aktívne spoznávanie histórie. Inštalované informačné tabule priblížia návštevníkom históriu hradu a mesta Gelnica. Novovzniknutá výhľadová hrana ponúkne atraktívny výhľad na mesto a okolie. Osadené lavičky vytvoria oddychovú zónu areálu. Týmto sa otvoria možnosti pre ďalšie zapojenie akropoly do kultúrno –spoločenského života  mesta.
Takto obohatené prostredie výrazne zvýši potenciál Gelnice v oblasti cestovného ruchu.

Spôsob realizácie projektu
Špecifický cieľ 1: Zlepšenie informovanosti návštevníkov
Aktivita 0: Výber zhotoviteľa/dodávateľa pre realizáciu projektu - mesto zabez.na vlastné náklady
Aktivita 1: Vyhotovenie a osadenie informačných tabúľ na akropole hradného kopca
Špecifický cieľ 2: Zvýšenie štandardu a pohodlia areálu s možnosťou výhľadu na mesto a okolie
Aktivita 2: Vybudovanie dreveného zábradlia a vytvorenie bezpečnej výhľadovej hrany na mesto
Aktivita 3:  Vyhotovenie a inštalovanie lavičiek pre vytvorenie možností oddychu a relaxu
Aktivity podporujúce naplnenie obidvoch špecifických cieľov:
Aktivita 4: Publicita projektu - informácie o realizácii projektu v mesačníku občanov Gelnica - Gelničan; na internetovej stránke www.gelnica.sk - táto publicita bude zabezpečená na náklady mesta; výroba a osadenie   propagačnej trvalo vysvetľujúcej tabule o projekte
Aktivita 5:  Kultivácia a presvetlenie svahu - Mesto Gelnica zabezpečí revitalizáciu časti hradného kopca vyčistením, svahy začneme zbavovať náletových drevín v zmysle rozhodnutia KPU Košice. Túto aktivitu  mesto bude realizovať  v  spolupráci s neziskovým sektorom v meste, čím sa zabezpečí  aj podpora projektu občanmi mesta tzn. dobrovoľnícky prístup. V rámci projektu sa začne s výrubom, ktorý bude pokračovať postupne v nasledujúcich rokoch.

Udržateľnosť výsledkov projektu
Popísaný projekt je začiatočnou fázou riešenia širšej koncepcie sprístupnenia, zapojenia a zviditeľnenia areálu hradného kopca. Realizovaný projekt prinesie prvý krok k zamýšľaným zmenám, ktoré zvýšia kultúrnu i turistickú atraktivitu mesta Gelnica. Kultivovaný a udržiavaný priestor akropoly hradného kopca bude systematicky zapojený do spoločenského života mesta. Umožní návštevníkom aktívnym spôsobom poznávať históriu mesta. Ďalšie fázy širšieho  zámeru riešia sprístupnenie návršia kopca priamo z priestoru baníckeho námestia. Trasa nového napojenia bude využívať pozostatky pôvodnej cesty v podhradí. Návštevník bude mať možnosť pohybovať sa po terasovite upravenom svahu kopca, na ktorom sa zvádzali boje o hrad. Bude sa môcť priblížiť k ruinám strážnej veže a ďalším torzám hradných múrov. Vedenie mesta má v pláne realizovať konzerváciu ruín a na základe ďalších výskumov lokality dopĺňať areál o ďalšie odhalené pozostatky. Budúce objavy určite vydajú ďalšie svedectvo o význame hradu Gelnica a  potvrdia  atraktivitu lokality v rámci regiónu dolného Spiša.

Termín realizácie projektu
06/2012 - 10/2012

Výška poskytnutej dotácie
15 000 €                                                                
 

Ciele projektu
Vytvorenie trvalo udržateľnej ponuky kultúrneho zážitku na gotickom hrade s vinnými pivnicami a okolitými železorudnými štôlňami.
Vytvorenie bezpečného a zaujímavého prostredia gotického hradu. Prostredníctvom zážitkového učenia prezentovať zaniknuté remeslá a rozšíriť ponuku o poznanie vinárstva a baníctva v okolí hradu.

Východisková situácia
Stredoveký gotický hrad, po strate svojej funkcie sa takmer 300 rokov rozpadáva pod náporom poveternosti, vandalstva a je bez údržby. Najzachovalejším je gotický palác, ktorý však ohrozujú statické poruchy, a prepadnuté klenby.  Trojpriestorovú pivnicu pod palácom je možné vyčistiť len pod dohľadom archeológa. Preto je časť pivníc pre turistickú verejnosť neprístupná a vo zvyšnej časti pivníc nie je možné prezentovať ich pôvodnú vinársku funkciu. Vstup do iných pivníc je zasypaný. Na ich odkrytie je potrebný archeológ.  Blízke okolie hradu má bohatú tradíciu remeselnej výroby.
Miestny názov vápenisko svedčí o pálení vápna. Obec Banka a štôlňový potok svedčí o banskej činnosti na dobývanie železnej rudy. O baníckej činnosti  je najmenej písomných poznatkov.

Situácia po ukončení realizácie projektu
Statické narušenia murív, záklenku kaplnky a klenby pivnice budú zamurované. Pivničné priestory po archeologickom prieskume budú vyčistené. Zostup do pivníc bude bezpečný, klenba vstupu nadmurovaná a pivnica zabezpečená dverami. Priestor pivníc bude celý prístupný a pripravený na inštaláciu prezentácie pôvodného vinárskeho účelu.  Archeologické sondy odkryjú vstup do ďalších pivničných priestorov a bude možné rozšírenie ich vinárskeho využitia na hrade.
Na nádvorí hradu budú vykonávané: klasické tesárstvo, kamenárstvo a kováčstvo. Budú vytvorené podmienky pre ďalšie remeslá - hrnčiarstvo, drotárstvo, košíkarstvo...
Na križovatke turistických ciest pod hradom - na vápenisku bude osadená informačná tabuľa s popisom pálenia vápna a smerovaním na náučný turistický chodník k blízkej železorudnej štôlni. Chodník k železorudnej štôlnie bude vyčistený, označený pri zasypanom vstupe do štôlne bude infotabuľa o ťažbe železnej rudy a jej spracovaní v Remetských Hámroch.

Spôsob realizácie projektu
Výstavba drevených lešení a murárske práce na statických poruchách gotického paláca. Murárske odborné práce budú zhotovené skúsenými odborníkmi na historické murivo v spolupráci s dobrovoľníkmi OZ. V spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre - pracovisko Košice budú vykonané archeologické práce v pivnici paláca a následne začistenie podlahy pivníc.
Členmi OZ budú vykonané tesárske zárubne a dvere pivnice. Hradný kováč zhotoví záves na zatváranie dverí pivnice a ich okovanie. Archeologické sondy pri južnom paláci a severnej veži potvrdia, alebo vyvrátia existenciu pivníc v týchto častiach hradu. Geodetické zameranie archeologických sond. Zhotovenie jednoduchých stolov na výkon tesárskych a kamenárskych prác. Nákup kovaného ručného náradia. Nákup poľnej vyhne ,kovadliny a príslušenstva pre jednoduché kováčske  práce na hrade.
Zhotovenie drevených jednoduchých strojov na opracovanie dreva a náradia - tokár, šindle, brúska. Zhotovenie prístreškov pre remeslá.
Vyhotovenie drevených rámov informačných tabúľ a grafické spracovanie infotabúľ. Turistické značky na náučnom tématickom chodníku, očistenie vstupu do banskej štôlne a osadenie infotabule.

Udržateľnosť výsledkov projektu
Rozsiahlosť zabezpečovacích prác, ale aj ich planovité rozloženie na obdobie viacerých rokov.
V ďalších sezónach budú zhotovené čiastočne prepadnuté klenby.  Scelené steny a nadmurovanie pod osadenie plochej technickej strechy. Osadenie kamenných ostení a prekladov okien a dverí a nárožných blokov. Vymurovanie gotických kozubov a interiérových prvkov. Je našou snahou o vytvorenie lákavého prostredia, v ktorom sa budú návštevníci cítiť príjemne a zažijú nevšedné zážitky v prostredí gotického hradu. Zážitky zo zabudnutých remesiel budú návštevníci mať osobným zapojením do remeselných prác. Postupne sa bude roširovať množstvo realizovaných remesiel.
Tradícia pestovania viniča a výroba vína , bude prezentovaná v pivničných priestoroch, kde drobnou ochutnávkou  zemplínskych a užskych vín budú potešené zmysly a srdcia hosti. Odkrývanie tradície ťažby železnej rudy v okolí hradu bude pokračovať v mapovaní zaniknutých štôlni.
V ďalších etapách bude prezentovaná celá cesta od ťažby železorudného limonitu až po jeho skujňovanie a spracovanie v Remetských Hámroch.

Termín realizácie projektu
07/2012 - 09/2012

Výška poskytnutej dotácie
14 994,00 €

Zo Spišského Podhradia sa po zelenej značke dostaneme k najväčšej atrakcii tohto územia – k Spišskému hradu. Je to šiesty najväčší hrad na svete (v Európe sú väčšie hrady iba Malbork, Pražský hrad, Windsor a Hohensalzburg – celkom dobrá spoločnosť, však?). Budovať ho začali už v 11. storočí, jeho dominantou je kamenná veža. Budovanie hradu podporil aj Belo IV v rámci zvyšovania obranyschopnosti krajiny. Na mohutnom hrade si vylámal zuby aj Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho obliehal v roku 1312, ale napokon bez úspechu odtiahol. Výrazné rozšírenie hradu zariadil v polovici 15. storočia Jan Jiskra z Brandýsa, ktorý bol regentom kráľa Ladislava Pohrobka. V roku 1464 daroval Spišský hrad kráľ Matej Korvín šľachticom Imrichovi a Štefanovi Zápoľskému. Tí si, napriek rozsiahlym majetkom, z hradu ihneď urobili rodové sídlo. Na Spišskom hrade sa narodil aj posledný uhorský kráľ, ktorý panoval pred Habsburgovcami – Ján Zápoľský. Neskôr ho vlastnili Thurzovci a Csákyovci. V rámci zlepšovania kvality bývania však začali od konca 18. storočia na svojich okolitých panstvách budovať kaštiele, pričom neváhali ako stavebný materiál použiť aj kamene zo Spišského hradu. Po požiari v roku 1780 odišla aj vojenská posádka a odvtedy je hrad ruinou. Rozsiahly výskum a rekonštrukcia hradu začali až v 70. rokoch 20. storočia, Dolné nádvorie hradu bolo sprístupnené verejnosti v roku 1983. V posledných rokoch si hrad príde pozrieť okolo 170.000 návštevníkov ročne.

Prvá zmienka o Podhorodi pochádza z roku 1404 a súvisí s krádežou na Tibavskom hrade. Názov obce sa uvádza v maďarčine ako Varalya, čiže Podhradie. Hrad je v písomných prameňoch uvádzaný už v roku 1337, čižš je možné, že existoval už začiatkom 14. storočia. Postaviť ho dali páni z tibavského panstva, ktorí v tom čase patrili k najmocnejším v kraji. Voľba na Podhoroď, čiže Podhradze, ako vtedy obec pod hradom nazývali, padla preto, lebo to bola najvýznamnejšia obec tibavského panstva, väčšia ako všetky okolité sídla.

Aby to celé bolo trochu komlpikovanejšie, dali tibavskí páni postaviť ešte jeden hrad v neďalekých Choňkovciach, ktorý tiež niesol názov Tibavský hrad.

Dnes na hradnom kopci nad Podhoroďou nájdeme sotva niekoľko zvyškov múrov. Oplatí sa však vystúpať hore, pretože sa vám naskytne jedinenčý výhľad na Podhoroď i celé okolie.

Každý hrad má svoju povesť, k tomu Tibavskému hradu sa viaže jedna smutná s tragickým koncom:

Skromné ruiny hradu Tibava, ktorý kedysi stál nad Podhoroďou, boli v starých časoch svedkami tragickej lásky. Imrich Michalovský, starnúci pán hradu, si priviedol mladú a krásnu manželku. Ako to býva v takýchto situáciách pravidlom, žiarlil na ňu a nedôveroval jej a tak keď mu oznámila, že nosí pod srdcom jeho dieťa, neuveril jej. Podozrieval ju, že má milého a rozhodol sa, že ju zamuruje. Navyše ju prichytil pri pokuse o útek a to už bol presvedčený o jej vine. Žena ho síce uprosila, aby ju ešte pustil do kostola na Veľký Piatok. Napriek jej modlitbám dokonal Imrich dielo žiarlivosti. Svoju mladú ženu, ktorá ho ľúbila, zabil. Zomrela v jeho náručí a posledné slová, ktoré počula, boli: „Tu máš, beštia!“

Jednoposchodovú budovu letohrádku Dardanely dal postaviť Wolfgang Farkaš Mariássy v poslednej tretine 18. storočia zo spoločenských a reprezentačných dôvodov, ku ktorým prispela aj ohlásená návšteva cisárskeho dvora Jozefa II., ktorá sa napokon neuskutočnila. Letohrádok je významnou pamiatkou rokokovej architektúry, hoci pôvodne bola postavená len jeho stredná časť. Pri rozsiahlej rekonštrukcii v 80. rokoch 20. storočia bola obnovená stredná časť vrátane reštaurovania fresiek a pristavené bočné krídla.

Od roku 1983 je v ňom verejnosti prístupná Expozícia klávesových hudobných nástrojov, zameraná na domácich výrobcov, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku. Dolné priestory slúžia ako výstavné pre malé organy – pozitívy, získané z okolitých katolíckych a evanjelických kostolov. Najpôvodnejší z nich je pozitív z roku 1767.

Dominantným priestorom je spoločenská sála na poschodí, v ktorej vynikajú freskové maľby s výjavmi gréckej mytológie. Poschodie je venované strunovým klávesovým nástrojom (klavíry, klavichordy, stolové klavíry) prevažne z 19. storočia, kedy bola ich výroba najrozšírenejšia. Je zaujímavé, že okrem veľkých centier na Slovensku, bola ich výroba sústredená práve v malých spišských mestečkách - Levoča, Kežmarok, Vrbov a pod.

Letohrádok Dardanely je nielen miestom expozície, ale aj pracoviskom múzea, ktoré okrem iných činností poriada aj kultúrno-výchovné a vzdelávacie aktivity a rôzne podujatia hudobného charakteru. Verejnosti sú známe predovšetkým koncerty vážnej hudby (klavírne, organové, spevácke recitály, či iné komorné koncerty). Zvlášť obľúbenými sa stali tradičné Vianočné koncerty. V poslednom období sa zvýšil záujem aj o koncerty počas letných mesiacov. Cieľom expozície je priblížiť vznik, vývoj a typové zastúpenie klávesových hudobných nástrojov, poukázať na zručnosť a tvorivosť majstrov s možnosťou interpretácie živej hudby s využitím exponátov.

História kaštieľa v Betliari je úzko spojená s dvomi významnými rodmi - Bebekovci sa v tomto priestore usadili už v polovici 13. storočia, keď za verné služby kráľovi Belovi IV. dostali veľké panstvo v okolí Krásnej Hôrky. Na mieste dnešného kaštieľa v Betliari postavili pôvodne vodný hrádok. Svoje panstvo zveľaďovali všetkými spôsobmi, ich obľúbeným zhodnocovaním bolo prebehovanie z jedného tábora do druhého najmä počas bojov o uhorský trón a tak sa v dejinách objavujú raz na strané kráľa, inokedy proti nemu. Kariéra bebkovcov vyvrcholila v 16. storočí, keď cisár Ferdinand súhlasil s tým, aby Turci obsadili Bebekovský hrad vo Fiľakove. Bebekovci sa spojili s Turkami a hoci cisára v boji pri Krásnej Hôrke porazili, musel František Bebek ujsť do Sedmohradska. osudu ale neušiel - v roku 1558 ho zavraždili. Jeho syn, hoci cisárom omilostený, zomrel tiež v Sedmohradsku a tak podľa vtedajšieho práva prešlo bebekovské panstvo bez potomka do cisárskych rúk.
Druhý významný rod vlastniaci Betliar boli Andrássyovci, ktorí ho opustili až v roku 1945.
Dnešnú podobu získal kaštieľ pri prestavbe v 80. rokoch 19. storočia vďaka "železnému grófovi" Emanuelovi Andrássymu, ktorý rodový majetok rozširoval vďaka podnikaniu v železnorudnom priemysle.
Vzácna expozícia umiestnená v kaštieli dokumentuje život rodu a prostredníctvom neho štýl života aristokracie. Zaujímavosťou je, že Betliar je jedno z mála sídiel u nás, ktoré sa zachovalo takmer v neporušenom stave. Pri návšteve expozície môžete obdivovať aj obraz a maketu kaštieľa v Parchovanoch, tiež v majetku rodu. Reálne však kaštieľ už dávno neexistuje, 9. augusta 1901 kaštieľ vyhorel a napriek plánom k jeho obnove už neprišlo.
Kaštieľ ponúka nádhernú zbierku obrazov, najmä z 18. storočia, ale nechýbajú v nej ani vzácne kusy z predchádzajúcich období. Vyniká zbierkou nábytku z 18. a 19. storočia, ktorý bol pravdepodobne vyrobený priamo na objednávku v dielni, ktorú dal zriadiť Leopold Andráši (Andrássy) pri prestavbe kaštieľa v klasicistickom slohu. Za zmienku stojí zbierka renesančných truhlíc zo Slovenska a Talianska.
Osobitnú pozornosť vzbudzuje historická knižnica, budovaná od 18. storočia. Obsahuje vyše 15.000 zväzkov najmä vedeckej a odbornej literatúry od 16. storočia do 20. storočia.
Komu by toto všetko nestačilo, nájde v múzeu aj zbierku kuriozít, ktoré Andrássyovci objavili na svojich cestách po svete.

Stránky

Odoberať RSS - Hrady, zámky a kaštiele