Košický samosprávny kraj spolu s Košice Región Turizmus predstavili verejnosti turisticky atraktívnu novinku v podobe rekonštrukcie starého vodného mlyna z 19. storočia. Tento projekt bol podporený sumou 45 tisíc eur z dotačného programu Terra Incognita a jeho hlavným zámerom je zachrániť chátrajúcu pamiatku, využiť jej priestory v prospech umenia, kultúry a priblížiť návštevníkom, ako sa v minulosti spracovávalo zrno.
„Záchrana pamiatok podobného typu je pre nás výzvou, pretože sú vždy späté s príbehmi našich predkov. V Kostoľanoch nad Hornádom sa zo širokého okolia schádzali gazdovia na konských záprahoch a museli čakať aj niekoľko dní, kým sa nimi privezené zrno zomlelo. Celý postup od zrna až po finálny produkt, si návštevníci budú môcť pozrieť formou výstavy prepožičanej z krajského múzea v Prešove „Od zrnka po múku“ a niektoré procesy si vyskúšať aj vlastnými rukami. Verím, že v zrekonštruovaných priestoroch mlynu nájdu priestor na prezentáciu umelci, ktorí sa venujú ľudovým remeslám, avšak otvára sa tu priestor aj pre moderné súčasné umenie,“
predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Ako sa žilo v Mlyne v 19. storočí?
Prvé projektové dokumentácie súčasnej budovy z roku 1824 hovoria o jeho dlhej histórii. Mlyn bol poháňaný prúdom vody z potoka Hrubša horným náhonom a neskôr ho hnala Francisová turbína. Obytná časť a samotný mlyn je murovaný a mlela sa tu múka jačmenná a ovsená pre statok. Prvá múka bola biela na koláče, druhá múka bola na pagáče, tretia bola chlebová a štvrtá bola na otruby. V mlyne boli aj stupy, na ktorých ženy búchaním veľkých kladív opracovávali konope. Pomliaždené konope sa pripravovalo na ďalšie spracovanie. V mlyne bola aj mechanická píla ľudovo nazývaná „gáter“ a mlyn bol plne elektrifikovaný vďaka vlastnej elektrárničke. Samotný mlyn bol plne funkčný približne do 50. rokov minulého storočia. Počas socializmu a znárodnenia bola mlynárovi odobratá živnosť. Hať sa zdemolovala, píla rozobrala a mlynský náhon zasypal. Budova mlynu sa následne začala využívať na skladové účely a od roku 2001, kedy zomrel jej posledný obyvateľ, budova chátrala.
„Naším cieľom bolo zachrániť torzo technologickej časti mlyna a vytvoriť regionálne zážitkové kultúrno-spoločenské centrum s expozíciou dorábania chleba v minulosti a galériou. V rámci projektu došlo k obnove pozostatkov Francisovej turbíny, vnútorných priestorov mlyna, úprave okolia a založeniu bylinkovej záhradky. Objekt vodného mlyna bol postupne pretvorený na živé kultúrno-spoločenské centrum s možnosťou organizovania workshopov, výstav, besied, spoločenských podujatí, zážitkových exkurzií škôl a podobne. Bude poukazovať na prezentáciu histórie obce, mlynárskeho remesla, prezentáciu miestnych umelcov a talentov. Vodný mlyn bude zatiaľ otvorený počas letnej sezóny do augusta stále v nedeľu v čase od 13:00 – 18:00 hod. a vstupné bude dobrovoľné. Informácie o prevádzke budú zverejnené na webovej stránke obce a taktiež formou plagátu pri Kostolianskej zmrzlinárni, ktorá láka návštevníkov zo širokého okolia,“
Anton Medvec, starosta obce Kostoľany nad Hornádom
Od zrnka po múku…
„Oživenie takýchto pamiatok je v súlade s našou stratégiou ekoturizmu, ktorou sa snažíme prinavrátiť život miestam, ktoré písali našu históriu, sú späté s remeslom a majú čo naučiť aj mladé generácie. Vodný mlyn v Kostoľanoch nad Hornádom je so svojou lokalitou blízko Košíc ideálnym miestom pre rodinné, ale aj školské výlety. Budova bude slúžiť ako kultúrno-spoločenské centrum, čím sa otvára možnosť organizovať tu aj rôzne podujatia a výstavy a zároveň bude slúžiť ako múzeum. Samotná výstava „Od zrnka po múku“ bude v budove mlynu minimálne do začiatku júla, následne sa plánuje zorganizovať maliarsky plenér a ďalšie zaujímavé aktivity,” opisuje mnohopočetné využitie areálu a budovy Vodného mlyna Lenka Vargová Jurková, výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus.
Lenka Vargová Jurková, výkonná riaditeľka Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus.
