Ján Lukács pochádza z Moldavy nad Bodvou, kde sa narodil začiatkom druhej polovice 20. storočia. Čo sa týka sochárskej a rezbárskej tvorby, je to samouk, aj keď treba dodať, že s istým rukopisom slávneho umelca Vojtecha Löfflera. Sochárstvu sa venuje od roku 1997 a intenzívnejšie od svojich 50 rokov.
Sám o sebe tvrdí, že má to šťastie, že talent sa naňho preniesol po genetickej línii: „Môj otec bol tiež sochár samouk. Bol dobrým priateľom košického sochára Vojtecha Löfflera a keď ho navštevoval v ateliéri, stále ma bral so sebou. Löffler ma odmietol učiť, no oči a uši mi nezapchal – sledoval som čo robí a ako to robí. Poznám teda všetky jeho diela, videl
som ako ich robí.“ Vo svojej tvorbe sa pán Lukács snaží zachytiť prchavý moment krásy a krásu pohybu, inšpiráciou sú aj ženské krivky a portréty. Keďže, ako vraví, za svoj talent vďačí Bohu, krásne diela z hliny, kameňa, bronzu či dreva tvorí aj na jeho slávu. Vyše 50 jeho sôch je vystavených na verejných priestranstvách a pravidelne sa zúčastňuje na rezbárskych plenéroch. Talent a kvalitnú prácu Jána Lukácsa potvrdzujú aj slová akademického sochára Miroslava Bonka: „Jeho úprimný záujem o sochársku tvorbu a potešenie pracovať na sochách sa mu stali pokornou vášňou,
ktorá ho posúva k ďalšiemu procesu tvorby. Vypracoval sa sám. Vrodené danosti a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ho posúvajú jeho vlastnou cestou. Ja som mu, na oplátku, konzultantom, keď potrebuje nejakú technickú radu pri stavbe sôch. Nikdy nezasahujem do jeho tvorivého procesu, pomôžem mu len v technických záležitostiach.“
